Ako vlastne vznikol cosplay?

Cosplay neodmysliteľne patrí k Japonsku a tamojšej populárnej kultúre. Ani nám Európanom nieje ľahostajní. Ako však celý tento fenomén vznikol? Ako k tomu došlo a ako si získal toľko priaznivcov?

Prehistóriu cosplayu môžeme v podstate stopovať až do maškarných bálov 15. storočia. Zhoda medzi znalými problematiky je v tom, že základy cosplayu vznikli v USA. Asi prvou známou cosplayerkou bola američanka Myrtle Rebecca Douglas Smith Gray Nolan (20. júna 1904 – 30. novembra 1964), známa jednoducho ako Morojo. Bola sci-fi fanúšičkou a vydavateľkou, zároveň však historickou priekopníčkou cosplayu. Žila v Los Angeles a spolu so svojím vtedajším priateľom sa zúčastnila 1. WorldConu (alebo NyConu – eventu združujúceho fanúšikov scifi) v New Yorku v roku 1939.

Morojo vo „futuricostume,“ ktorý si vyrobila (Foto: wikimedia.org)

Využili na tú dobu futuristické kostýmy, ktoré vlastnoručne ušila Douglas. Tie boli inšpirované pulp magazínmi (pulp magazíny boli nízkonakládové magazíny, ktoré obsahovali sci-fi novelu s bohatými ilustráciami, vydávali sa od roku 1896 až do 50-tych rokoch 20. storočia) Franka R. Paula a filmom Svet za sto rokov. Zhodou okolností, bol v tom období jej priateľom Forrest J Ackerman, slávny autor a zberateľ sci-fi.

Úspech v Japonsku

V roku 1984 Nobuyuki Takahashi, zakladateľ Studio Hard (produkcia anime), zavítal na WorldCon v Los Angeles. Tam sa stretol s prekvitajúcou scénou, kde sa ľudia nielen obliekali ako svoje obľúbené postavy zo Star Treku či Star Wars, ale ich aj hrali. Takahashi sa týmto inšpiroval a nápad preniesol do Japonska. Túto zábavu nazval „kosupure“ – hra s kostýmami. Nakoniec sa tento výraz pretransformoval do dnes známeho výrazu „cosplay.“ Takahashi inicioval záujem aj u japonských fanúšikov a tí postupne začali rozvíjať cosplay a využívať ho hlavne na anime eventoch, ktoré postupne naberali popularitu.

Foto: pixabay.com

Cosplay je v podstate druh performatívneho umenia v rámci ktorého sa cosplayeri (teda ľudia, ktorí sa chcú tomuto venovať, či už ako amatéri, alebo profesionáli) prezliekajú (za využitia kostýmov a rôznych doplnkov) za vybrané obľúbené postavy z anime, mangy, komixov, či hier.

Od roku 1990 sa záujem o cosplay výrazne zvýšil. Stal sa celosvetovým fenoménom. Aj aktuálne je významnou súčasťou populárnej kultúry v Japonsku, iných častiach Ázie, ale aj na západnej pologuli. Cosplay (resp. anime) eventy sú v súčasnosti bežnými a práve na nich vznikol nejeden pekný vzťah k tomuto hobby a umeniu. Miestne a medzinárodné súťaže, sociálne siete, webové stránky aj ďalšie formy médií konajú osvetu a získavajú si čoraz väčšiu popularitu. Preto dúfajme, že nás – fanúšikov cosplayu bude čoraz viac!

Zdroj: japandaily.jp

História anime: kedy to celé odštartovalo?

Produkcia anime (vo forme ako ho poznáme dnes) odštartovala produkciou Osamu Tezukeho v roku 1961, ale animácia v Japonsku má oveľa dlhšiu históriu. Kvôli veľkému zemetraseniu v Kanto v roku 1923 a 2. svetovej vojne bolo veľa záznamov o animovaných filmoch z pred tohto obdobia zničených. Prvý anime príbeh však môžeme v podstate datovať do roku 1907.

Toto anime sa nazýva Katsudō Shashin. Bolo objavené iba v roku 2005 v Kjote, predtým sa o jeho existencii nevedelo. Dej je úplne stručný, chlapec napíše na tabuľu „katsudo shashin“ (čo v preklade znamená „animácia“) a divákom zakýva čiapkou.

Môžeš si ho pozrieť, ale nemaj veľké očakávania:

Ak sa pozrieme na komerčné využitie, tak potom by sme mohli za prvý japonský animovaný film považovať Dekobo Shingacho – Meian no Shippai (Dekobo’s New Picture Book – Failure of a Great Plan) z roku 1917.

Stopáž bola pri prvých animovaných pokusoch krátka, spravidla do 5 minút. Animácia bola čiernobiela. Technika tvorby animácie bola úplne minimalistická. Maľovalo sa priamo na film, alebo papier. Neskôr takýto postup nahradila „cutout“ animácia

Takáto animácia sa veľmi neodlišuje od toho, čo by si zvládol vytvoriť aj ty sám: 

Prvotné animované filmy boli nemé, ale zvykli ich dopĺňať živou hudbou a rozprávaním rozprávača „benshi.“ V tomto sa animované filmy podobali skôr na divadlo. A čo je zaujímavé, v Japonsku sa ozaj animácia považovala za akýsi „upgrade“ divadla, kým v Európe to považujeme skôr za upgrade fotografie.

Hoci bolo toto proto-anime primitívne a iné ako to, na ktoré sme zvyknutí v súčasnosti, obsah a dej bol dosť podobný aj súčasným námetom. Väčšinou je v nich stvárnený nejaký úsmevný príbeh samuraja, často ale príbehy vychádzali aj z japonských ľudových rozprávok.

Veľa štúdií, ktoré vytvárali prvé animované filmy v 30.- tých rokoch filmami robili hlavne propagandu pre vládu. Takže tieto filmy neboli príliš zábavné.

Počas vojny bolo anime poznačené hlavne antiamerickou propagandou. Po druhej svetovej vojne sa Japonsko stalo druhým najväčším producentom animovaných filmov na svete po USA. Anime sa začalo meniť. Najväčší vplyv na tieto zmeny malo paradoxne USA a tamojší štýl animácie.

V 50-tých rokoch 20. storočia vznikli priekopnícke animačné štúdia ako Toei Animation a neskôr Mushi Production. Tie sa postarali o vytvorenie prvého farebného anime. Bolo ním Hakujaden (The Tale of White Serpent) z roku 1958. Je to jedno z prvých licencovaných anime z Japonska, ktoré bolo uvedené do sveta a získalo uznanie na Venice Children’s Film Festival v Taliansku v roku 1959. Príbeh vychádza z čínskej ľudovej rozprávky a hoci si z počiatku získal sympatie, neskôr ho kritici po uvedení v USA označili za sklamanie.

Na scénu prichádza Osamu Tezuka, ktorého cesty s Toei Animation sa rozišli a asi nemohlo stať nič lepšie. S novozaloženým Mushi Production sa postaral o stvorenie Astro Boya.

Mushi následne zbankrotovalo, potom znova obžilo, ale medzičasom sa jeho zamestnanci rozliezli a spoluzakladali štúdia ako Madhouse a Sunrise. Mnoho mladých animátorov sa podujalo na ambiciózne projekty a tak do brandže v tomto čase vniesli veľa experimentálnych prvkov. Bolo to príznačne najmä pre 70-te roky.

Experimenty vyústili do vytvorenia anime ako Tomorrow’s Joe, Lupin III, či dokonca anime o Heidi (Hepburn: Arupusu no Shōjo Haiji) z roku 1974.

V tomto období tiež anime „dosiahlo“ až do Európy. A tak sa začala produkcia zameriavať na európske a japonské deti.

Prišli 80-té roky. S nimi aj veľký boom anime a druhý zlatý vek japonskej kinematografie. Vďaka úspechu Star Wars začali byť aj v japonskej tvorbe populárne space operas. V Japonsku sa začala masovejšie rozvíjať subkultúra otaku. Osvetu mali na starosti časopisy ako Animage a Newtype. V Japonsku malo veľký úspech anime Urusei Yatsura a tvorba známeho režiséra Mamoru Oshii. Spoločne s anime sa tešila obľube manga, bez ktorej by väčšina anime nikdy nevznikla, ale o tom inokedy.

V Európe považujeme za významný míľnik film Akira. Napriek komerčnému neúspechu filmu v Japonsku, Akira priniesla so sebou veľkú medzinárodnú základňu fanúšikov anime. Po premietaní filmu v USA, sa film kultovým hitom a symbolom anime pre Západ.

Nesmieme preskočiť ani míľnik v podobe založenia Studia Ghibli, ktorým sa odrazila kariéra Haya Miyazakiho k závratným výšinám. Po filme Laputa – zámok v oblakoch a Môj sused Totoro dokázal v ďalšom desaťročí prekročiť vysoko nastavenú latku a v ďalšom desaťročí vytvoriť zrejme ešte lepšie celovečerné anime filmy.

Z anime sa stal celosvetový fenomén. Môžeme vybrať a menovať mnoho anime, v 90-tých rokoch však zahviedili mecha anime, inšpirované Evangelion érou a trend podobných anime pokračoval aj v novom tisícročí. n>

Zatiaľ sme si však obľúbili aj iné príbehy. V našich končinách snáď každý prišiel do styku s anime Sailor Moon, Pokémon, Naruto či Fullmetal Alchemist.

To je však príbeh, ktorý už mnohí poznáme…

 

4 mangy, ktoré si môžeš prečítať aj v českom jazyku

Ak sa obzeráš po mange a máš problém niečo nájsť a vybrať, máme pre teba pomoc. Vybrali sme 4 mangy, ktoré sú dostupné v českom jazyku a môžu ťa zaujať.

Možno si vyberieš a možno si počkáš až vydajú to, na čo čakáš…

Gravitation (japonsky グラビテーション, Gurabitéšon)

Shonen Manga Gravitation v 12 zväzkoch rozpráva príbeh o pokusoch speváčky Shuichi Shindou a jeho kapely Bad Luck preraziť na japonskej hudobnej scéne. Zároveň sa Shuichu snaží získať srdce Yukiho.

Mangu v rokoch 2009 až 2010 vydalo české vydavateľstvo Zoner Press. Takže si ju môžete prečítať aj bez znalosti angličtiny.

Hetalie (japonsky ヘタリア Axis Powers, Hetaria Axis Powers)

Seinen Manga ti môže poslúžiť ako doplnok ku štúdiu dejepisu, ale môžeš si ju užiť aj bez toho. Jej pointou je alegória (a karikatúra) politických a historických udalostí vo východnej Ázií. Postavy sú personifikikáciami národností a regiónov.

V českom jazyku vyšli 3 zo 6 dielov, čo je škoda, ale príbeh môžete dobehnúť trebárs pomocou anime.

Hlavnou prezentáciou seriálu je často prehnaná alegória politických a historických udalostí, ako aj všeobecnejšie kultúrne porovnania. Znaky sú personifikácie krajín, regiónov ako Hongkong a mikronácie s malým odkazom na iné národné personifikácie. Pozitívne aj negatívne kultúrne stereotypy sú súčasťou osobnosti každej postavy.

Obal mangy V službách Nuly – japonské vydanie (Foto: wikimedia.org)

V službách Nuly (japonsky ゼロの使い魔, Zero no cukaima)

V službách Nuly je light novela, ktorá vyšla v českom jazyku v 7 zväzkoch. Opisuje dobrodružstvá Saito Hiragu a jeho druhov. Svet v ktorom sa pohybujú je podobný stredovekej Európe. Alternatívna história, ktorú žijú je však plná mágie a magických tvorov a musia tak bojovať s mnohými kúzlami a mágmi – rivalmi.

Berserk (japonsky ベルセルク, Beruseruku)

A máme tu znovu stredovekú Európu. Respektíve dark fantasy alternatívu. Berserk je známym „must have“ titulom. Pre tých, čo váhajú, dodajme, že už v roku 2016 po svete kolovalo 40 miliónov kusov tejto mangy. Súboje Gutsa a Griffitha vzrušujú časť sveta už od 90 – tých rokov 20. storočia, to naznačuje, že to nie je len bestseller, ale evergreen, ktorý rozhodne má svoje kvality.

Manga má 40 dielov a chystá sa české vydanie, ktoré snáď bude už čoskoro.

Ako sa ti páčia naše tipy? Poznáš niektoré z nich, prípadne poznáš niečo lepšie? Daj nám vedieť!