Produkcia anime (vo forme ako ho poznáme dnes) odštartovala produkciou Osamu Tezukeho v roku 1961, ale animácia v Japonsku má oveľa dlhšiu históriu. Kvôli veľkému zemetraseniu v Kanto v roku 1923 a 2. svetovej vojne bolo veľa záznamov o animovaných filmoch z pred tohto obdobia zničených. Prvý anime príbeh však môžeme v podstate datovať do roku 1907.

Toto anime sa nazýva Katsudō Shashin. Bolo objavené iba v roku 2005 v Kjote, predtým sa o jeho existencii nevedelo. Dej je úplne stručný, chlapec napíše na tabuľu „katsudo shashin“ (čo v preklade znamená „animácia“) a divákom zakýva čiapkou.

Môžeš si ho pozrieť, ale nemaj veľké očakávania:

Ak sa pozrieme na komerčné využitie, tak potom by sme mohli za prvý japonský animovaný film považovať Dekobo Shingacho – Meian no Shippai (Dekobo’s New Picture Book – Failure of a Great Plan) z roku 1917.

Stopáž bola pri prvých animovaných pokusoch krátka, spravidla do 5 minút. Animácia bola čiernobiela. Technika tvorby animácie bola úplne minimalistická. Maľovalo sa priamo na film, alebo papier. Neskôr takýto postup nahradila „cutout“ animácia. 

Takáto animácia sa veľmi neodlišuje od toho, čo by si zvládol vytvoriť aj ty sám: 

Prvotné animované filmy boli nemé, ale zvykli ich dopĺňať živou hudbou a rozprávaním rozprávača „benshi.“ V tomto sa animované filmy podobali skôr na divadlo. A čo je zaujímavé, v Japonsku sa ozaj animácia považovala za akýsi „upgrade“ divadla, kým v Európe to považujeme skôr za upgrade fotografie.

Hoci bolo toto proto-anime primitívne a iné ako to, na ktoré sme zvyknutí v súčasnosti, obsah a dej bol dosť podobný aj súčasným námetom. Väčšinou je v nich stvárnený nejaký úsmevný príbeh samuraja, často ale príbehy vychádzali aj z japonských ľudových rozprávok.

Veľa štúdií, ktoré vytvárali prvé animované filmy v 30.- tých rokoch filmami robili hlavne propagandu pre vládu. Takže tieto filmy neboli príliš zábavné.

Počas vojny bolo anime poznačené hlavne antiamerickou propagandou. Po druhej svetovej vojne sa Japonsko stalo druhým najväčším producentom animovaných filmov na svete po USA. Anime sa začalo meniť. Najväčší vplyv na tieto zmeny malo paradoxne USA a tamojší štýl animácie.

V 50-tých rokoch 20. storočia vznikli priekopnícke animačné štúdia ako Toei Animation a neskôr Mushi Production. Tie sa postarali o vytvorenie prvého farebného anime. Bolo ním Hakujaden (The Tale of White Serpent) z roku 1958. Je to jedno z prvých licencovaných anime z Japonska, ktoré bolo uvedené do sveta a získalo uznanie na Venice Children’s Film Festival v Taliansku v roku 1959. Príbeh vychádza z čínskej ľudovej rozprávky a hoci si z počiatku získal sympatie, neskôr ho kritici po uvedení v USA označili za sklamanie.

Na scénu prichádza Osamu Tezuka, ktorého cesty s Toei Animation sa rozišli a asi nemohlo stať nič lepšie. S novozaloženým Mushi Production sa postaral o stvorenie Astro Boya.

Mushi následne zbankrotovalo, potom znova obžilo, ale medzičasom sa jeho zamestnanci rozliezli a spoluzakladali štúdia ako Madhouse a Sunrise. Mnoho mladých animátorov sa podujalo na ambiciózne projekty a tak do brandže v tomto čase vniesli veľa experimentálnych prvkov. Bolo to príznačne najmä pre 70-te roky.

Experimenty vyústili do vytvorenia anime ako Tomorrow’s Joe, Lupin III, či dokonca anime o Heidi (Hepburn: Arupusu no Shōjo Haiji) z roku 1974.

V tomto období tiež anime „dosiahlo“ až do Európy. A tak sa začala produkcia zameriavať na európske a japonské deti.

Prišli 80-té roky. S nimi aj veľký boom anime a druhý zlatý vek japonskej kinematografie. Vďaka úspechu Star Wars začali byť aj v japonskej tvorbe populárne space operas. V Japonsku sa začala masovejšie rozvíjať subkultúra otaku. Osvetu mali na starosti časopisy ako Animage a Newtype. V Japonsku malo veľký úspech anime Urusei Yatsura a tvorba známeho režiséra Mamoru Oshii. Spoločne s anime sa tešila obľube manga, bez ktorej by väčšina anime nikdy nevznikla, ale o tom inokedy.

V Európe považujeme za významný míľnik film Akira. Napriek komerčnému neúspechu filmu v Japonsku, Akira priniesla so sebou veľkú medzinárodnú základňu fanúšikov anime. Po premietaní filmu v USA, sa film kultovým hitom a symbolom anime pre Západ.

Nesmieme preskočiť ani míľnik v podobe založenia Studia Ghibli, ktorým sa odrazila kariéra Haya Miyazakiho k závratným výšinám. Po filme Laputa – zámok v oblakoch a Môj sused Totoro dokázal v ďalšom desaťročí prekročiť vysoko nastavenú latku a v ďalšom desaťročí vytvoriť zrejme ešte lepšie celovečerné anime filmy.

Z anime sa stal celosvetový fenomén. Môžeme vybrať a menovať mnoho anime, v 90-tých rokoch však zahviedili mecha anime, inšpirované Evangelion érou a trend podobných anime pokračoval aj v novom tisícročí. n>

Zatiaľ sme si však obľúbili aj iné príbehy. V našich končinách snáď každý prišiel do styku s anime Sailor Moon, Pokémon, Naruto či Fullmetal Alchemist.

To je však príbeh, ktorý už mnohí poznáme…